Prihlasovacia zóna

Nachádzate sa:   

 

Hidden child

 

 

The Hidden Child Slovakia- skupina Hidden Child Košice

Občianske združenie osôb, ktoré ako deti prežili holokaust.

 

 

 

 

 

Kontakty:
Nadežda Lambertová, vedúca skupiny


                  Telefón: 00421 905510064
                                  00421556320490
                   Mail:      ernestinala777@gmail.com

 

 

 

 

 

Slávnostný prejav vedúcej skupiny Ukrývané dieťa Košice pri príležitosti 20.výročia vzniku organizácie:

Vážené slávnostné zhromaždenie !

    Dnešným stretnutím si košická skupina Ukrývané dieťa pripomína 20.výročie svojho vzniku.Prvýkrát sme sa zišli na jar v r.1993 v klubovni tunajšej ŽNO na podnet doc.ing. Ondreja Filu CSc. Zišlo sa nás asi päť, boli sme plní očakávania, navzájom sme sa nie veľmi poznali. Aké boli pohnútky k tomuto stretnutiu a čo nás vlastne spájalo? Odpoveď je prostá, ale jej obsah je nadmieru ťaživý.Spájali nás spomienky na tragické obdobie rokov 1939-45, v ktorom sa  ocitla židovská komunita na Slovensku a v celej Európe. Zázrakom sme prežili tieto roky ako deti a zachránili sme sa väčšinou ukrývaním. Dočkali sme sa  oslobodenia v r. 1945, no ďalší politický vývoj zapríčinil, že naše ukrývanie celkom neskončilo, len nadobudlo inú podobu. Uzavreli sme sa do seba,  v rodinách sa o prežitých hrôzach rozprávalo len útržkovito a v spoločnosti najbližších ľudí ako sú spolužiaci či kolegovia v práci, sme o tom takmer nikdy nehovorili. Prešlo päťdesiat rokov a začali sme cítiť potrebu vydať svedectvo o dobe, keď nenávisť a zloba úspešne kráčali touto krajinou. Zmena režimu v r.1989 nám priniesla možnosť pomaly a veľmi opatrne vychádzať z našich neviditeľných duševných úkrytov. Vyrozprávať sa z prežitých hrôz nám umožnilo práve založenie organizácie Hidden Child v decembri r.1992 v Prahe,t.č. ešte na   česko-slovenskej báze. Neskôr v r.1993 na jar vznikla skupina Ukrývané dieťa v Košiciach s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedomujeme si, že sme poslední očití svedkovia holokaustu, čo umocňuje našu potrebu až povinnosť rozprávať  a vydávať svedectvá. Prežitá trauma je hlboko zakorenená v našej duši a nemôžme zabudnúť ani na beštiálne zavraždených našich blízkych a tiež ani na statočných  ľudí, našich záchrancov, ktorí nám v tých neľudských časoch pomáhali.             
    Prvoradou úlohou novej organizácie bolo vyhľadávanie ukrývaných detí a umožniť im vzájomné stretnutia, aby nikto nebol so svojimi smutnými spomienkami sám. Ďalej vyhľadávať našich záchrancov, aby vedeli, že sme nezabudli, čo pre nás urobili. Vyzdvihovať ich statočnosť a odvahu, dávať ich  za príklad najmä mladej generácii. Tešíme sa, že niekoľko ich detí sedí tu medzi nami a my im aj pri tejto príležitosti vyslovujeme naše veľké „ďakujeme“, veď ich rodičia riskovali pre našu záchranu svoj život aj život svojich rodín.
    Podstatnou stránkou činnosti skupiny Ukrývané dieťa Košice je pripomínanie si pamiatky umučených našich blízkych a nezabudnúť na nich. Postaviť sa na odpor a čeliť všetkým prejavom nenávisti a snahám o skresľovanie a zahmlievanie nami prežitého obdobia fašizmu. Zorganizovali sme  pre verejnosť niekoľko podujatí s touto tematikou. Za veľmi dôležité pokladáme stretnutia s mládežou, ktoré napomáhajú k tomu,  aby si mladí ľudia vytvorili pravdivý obraz o udalostiach rokov 1939-45 a aby spoznali ľudí, ktorí to prežili.
    Vážení prítomní! Nebudem podrobne vymenúvať a popisovať rôznorodú činnosť košickej skupiny The Hidden Child. Dočítate sa o nej v knihe, ktorá bude ešte dnes predstavená. Rada by som ale vyzdvihla tú skutočnosť,  že za úspechy v našej činnosti vďačíme predovšetkým obetavosti členov skupiny, a ich presvedčeniu, že robíme dobrú a užitočnú vec. Naše postavenie a poslanie v spoločnosti je nezastupiteľné.
Ďalej mi dovoľte z tohto miesta bez nadsádzky konštatovať, že sme mali šťastie na vedúce osobnosti našej organizácie, na našich predsedov.Bez ich oddanosti organizácii, zanietenosti a nápaditosti v činnosti by sme asi nedosiahli tú úspešnosť v živote skupiny, akú dnes vidíme. Prvý predseda, doc. ing. Ondrej Filo Csc, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami, bol múdrym, veľmi slušným a rozhľadeným človekom. Familárne sme ho  volali Otec-zakladateľ. Dal nás dokopy a nasmeroval k plneniu úloh , ktoré boli  formulované v decembri r.1992 v Prahe . A celých prvých päť rokov sme pod  jeho vedením pracovali súbežne s organizáciou Hidden Child v Českej republike.
Spoločný štát Čechov a Slovákov sa rozpadol, no my sme aj naďalej  pokračovali po čsl. línii. Vďaka patrí zakladateĺke tohto hnutia p.Eve Benešovej, prvej predsedníčke organizácie Hidden Child v bývalom Česko-Slovensku.Tešíme sa, že naše kontakty a výmena skúseností s priateĺmi v Prahe pretrváva. Veĺmi si  to vážime a vnútorne nás to obohacuje. Našim želaním je, aby sme takto  pokračovali aj v budúcnosti. V r.1998- 2006 viedla organizáciu Judr.Eva Bäckerová .
    Svojou neúnavnou aktivitou a pracovitosťou naplno rozvinula jej činnosť.  Vzrástol počet registrovaných preživších členov a rôznymi akciami sme prenikli  do povedomia verejnosti.  Má zásluhu aj na sformovaní bratislavskej skupiny ukrývaných detí, a tak sa  pred päťnástimi rokmi podarilo ustanoviť oficiálne organizáciu The Hidden Child  Slovensko ako občianske združenie a zaregistrovať na Ministerstve vnútra.
Bol to významný medzník v živote našej košickej skupiny.Prvou predsedníčkou  celoslovenskej organizácie sa stala naša dovtedajšia členka Mudr. Eva Janovicová. Dočkali sme sa konečne zastrešenia a oficiálneho uznania zo strany štátnych orgánov.Vyriešili sa mnohé legislatívne problémy. V súčasnosti, pod vedením terajšej predsedníčky PhDr.Anity Podhornej sa tešíme zo spoločných akcií a možností stretávať sa. Je nám spolu dobre a vzájomne sa obohacujeme o skúsenosti z činnosti a uvažujeme o ďalších spoločných podujatiach.
V r.2006-2012 viedla skupinu The Hidden Child Košice  veľmi obetavá predsedníčka, prof.ing.Mirjam Gálová DrSc. Pod jej vedením sa naďalej pokračovalo v otváraní sa smerom k verejnosti, najmä podujatiami v obnovenej synagóge na Puškinovej ul. Taktiež zužitkovala svoje skúsenosti univerzitnej profesorky smerom dovnútra, k členom skupiny realizáciou projektov v oblasti uvedomenia si vlastnej identity, poznávacích zájazdov a klubovej činnosti spolu so zriadením knižnice.
    Vážení prítomní! Ak mám stručne bilancovať dvadsaťročnú činnosť skupiny Ukrývané dieťa Košice, tak si dovolím konštatovať, že bola  veľmi bohatá,úspešná a najmä užitočná nielen pre samotných členov skupiny, ale aj pre širokú verejnosť mesta Košice. V plnení úloh, ktoré sme si pri založení predsavzali, nás výrazne od začiatku podporovala tunajšia ŽNO. Všetci čelní funkcionári a členovia predstavenstva nám vychádzali vždy v ústrety.Sme im vďační za poskytnuté priestory a tiež občasnú finančnú pomoc, ak o ňu  požiadame. Želáme si, aby tieto dobré vzťahy pretrvali aj naďalej. Tiež si ceníme spoluprácu s ďalšími organizáciami ako sú  B´nai B´rith a Združenie Ester.Podporujeme sa navzájom pri organizovaní rôznych akcií a vychádzame si v ústrety. Nech sa nám v tejto spolupráci aj  v ďalších rokoch dobre darí !
    Milí priatelia! Na záver mi dovoľte popriať Vám všetkým tu prítomným pekné zážitky z dnešného podujatia. Napriek tomu, že si hovoríme  ukrývané deti a väčšinu života máme za sebou, stále sme čulí, veselí a nápadití. Stretnutie k 20.výročiu vzniku našej organizácie sme pripravovali s veľkým zanietením a potrebou pozrieť sa na uplynulé roky. Nezabúdajme na našich  členov, ktorí sa dnešného dňa nedožili.Venujme im aspoň tichú spomienku. My  pokračujeme ďalej v činnosti našej skupiny. Zaželajme si navzájom hodne zdravia  do budúcnosti a pohodu pri ďalších našich stretnutiach. Prajem Vám pekné  dnešné odpoludnie, ďakujem za pozornosť.
Grünmannová Katarína                                                      9.okt.2013 vedúca skupiny Ukrývané dieťa Košice


„Čo so spomienkami našimi?“

O knihe vydanej pri príležitosti 20. výročia košickej skupiny The Hidden Child – Ukrývané dieťa Slovensko

V našej košickej skupine Ukrývaných detí sa zrodila myšlienka, aby sme pri príležitosti dvadsiatich rokoch našej činnosti napísali publikáciu o nás a o našom živote v rokoch 2. svetovej vojny a holokaustu. Zo začiatku  boli síce úvahy o tom, či je to potrebné, či sa máme do toho pustiť alebo nie, či budeme schopní tento projekt zrealizovať alebo nie a pod. Tieto úvahy trvali tak 2 – 3 mesiace – asi od novembra 2012 do januára 2013.  Myšlienka nás však neopúšťala, postupne dozrievala a pretavila sa do konkrétnej podoby: definitívne sme sa rozhodli, že áno, že sa do toho pustíme.
Keď sa ma  naša vedúca skupiny Katarína Grünmannová opýtala, či som ochotná postaviť sa na čelo realizačného tímu - redakčnej rady - neuvažovala som ani chvíľu a bez váhania som súhlasila. To isté urobili moje priateľky Mirjam Gálová a  Nadežda Lambertová. Prvýkrát sme sa zišli vo februári 2013 a vytvorili sme výbornú pracovnú trojicu. K realizácii knihy aktívne pristúpila aj Katarína Grünmannová a po asi 5-mesačnej intenzívnej práci predkladáme výsledok nášho snaženia.
Zo začiatku  každá z nás mala svoju vlastnú predstavu o tom, čo má kniha obsahovať a  ako má kniha vyzerať. No dali sme hlavy dokopy, dohodli sa na niektorých  detailoch a výsledok je na svete. K práci sme pristupovali veľmi zodpovedne, nič sme neponechávali na náhodu,  na „potom“, „neskôr“. S pánom vydavateľom sme si dohodli termíny a snažili sme sa ich dodržať. Cieľ bol jasne stanovený: kniha musí byť prezentovaná  k nášmu 20-ročnému jubileu, teda 9. októbra 2013.

Nevšednosťou upútala samotná obálka: prasklina jedného betónového bloku berlínskeho centrálneho pamätníka holokaustu, ktorý sa nachádza neďaleko Brandenburskej brány. Tá praklina, narúšajúca dokonalú hladkosť povrchu, symbolizuje prasklinu v našich životoch, ktorá je nezahladiteľná, ale hrana toho bloku pokračuje, hoci už narušená ďalej, ako naše životy. A o nich a prasklinách v nich hovorí táto kniha, ktorá chce i vyjadriť našu vďačnosť tým, vďaka ktorým tá naša čiara mohla mať pokračovanie, našim záchrancom, ako i spomienku na všetkých tých našich blízkych ktorých sme stratili...


Titul „Čo so spomienkami našimi?“ sme  zobrali z názvu diskusného príspevku Ondreja Filu, ktorý predniesol  na 10. konferencii Svetového stretnutia  detí preživšie holokaust v New Jersey v roku 1996.  Príspevok sa nachádza v plnom znení  na začiatku   prvej časti knihy. Plne vystihuje celkové poňatie našej knihy.

Po úvode, v ktorom vysvetľujeme, čo nás viedlo  k tejto práci, nasledujú tri pozdravné listy: od prvej predsedníčky Česko-Slovenskej organizácie Ukrývaných detí Dr. Evy Benešovej,.
od súčasnej predsedníčky Ukrývaných detí Slovensko PhDr. Anity Podhornej a pozdravný list predsedu ŽNO v Košiciach Dr. Pavla  Sitára..
Zo všetkých listov cítime , že dvadsať rokov našej činnosti oceňujú a prejavujú nám svoje sympatie. Sme im za to vďační.

Kniha sa delí na dve časti: v prvej zachytávame naše osudy v  čase druhej svetovej vojny a v druhej  mapujeme to, čo sme za ostatných dvadsať rokov stihli vykonať.

V prvej časti knihy pod názvom My vtedy je uverejnených 24 príbehov nášho prežitia holokaustu. Nepočítali sme s takým počtom a musíme priznať, že to na nás hlboko zapôsobilo.  Jeden príbeh je anonymný, štyri  sú uvedené pod iniciálami, jeden príbeh iba pod krstným menom a ostatné pod plným menom.
Za mimoriadne pozoruhodné považujeme to, že dva príbehy sú spracované deťmi preživších, pretože aktéri príbehov, žiaľ, naše rady opustili.
Dva príbehy nám poslali naši bývalí členovia, ktorí v súčasnej dobe žijú v Kanade a jeden príbeh nám poslal náš veľmi aktívny bývalý člen pán Jossi Steiner z Izraela, ktorý desať rokov pôsobil v Košiciach vo funkcii rabína.
Veľmi si vážime všetkých, ktorí si našli čas, odvahu, dosť duševných síl, aby  popísali svoje  „ukradnuté detstvo“.
Potešilo nás aj to, že každý, kto mal dobovú fotografiu, dal ju k dispozícii a fotografie, hoci nie vždy v excelentnej kvalite, sú uverejnené v knihe.
                                                 
Druhá časť knihy  „Po päťdesiatich rokoch“ zachytáva obdobie od roku 1993 po súčasnosť, teda od vzniku organizácie The Hidden Child v Česko-Slovensku.   Kapitoly sú spracované tematicky, sú doložené fotografiami.  Sústredili sme sa iba na tie podujatia, ktoré sme sami organizovali, a menej alebo vôbec na tie, ktorých sme sa iba zúčastňovali.
Spomíname na naše začiatky, na obdobie, kedy sme sa dostali do povedomia verejnosti, ako sme plnili úlohy dané nám stanovami: vyhľadávanie záchrancov a ich potomkov, podávanie návrhov na vyznamenania udeľované štátom Izrael a Múzeom holokaustu v Jeruzaleme Yad Vashem  Spravodlivý medzi národmi, na významnú prácu pri vyhľadávaní mien Židov z Košíc a okolia, ktorí holokaust neprežili a zverejňovanie týchto mien na akciách pod názvom Každý človek má svoje meno. Píšeme o našich stretnutiach s mládežou Košíc a iných miest na Slovensku, ktorých cieľom bolo oboznamovanie  s našimi osudmi a s tým, že holokaust, žiaľ, bol a nie každý mal šťastie ho prežiť. Zmieňujeme sa o stretnutiach na svetových a európskych konferenciách detí, ktoré holokaust prežili a tiež o niektorých našich spoločenských, kultúrnych stretnutiach.

Knihu sme koncipovali tak, aby sme podali ucelený obraz o nás a našej práci s cieľom, aby  tí, ktorým sa táto kniha do rúk dostan , mali predstavu o tom, čo sa v tých svet otriasajúcich rokoch dialo, ako sme my, poslední očití svedkovia tejto doby  vtedy žili a ako sme sa s ňou vysporiadavali.
V závere knihy podávame  najpodstatnejšie fakty o protižidovskom zákonodarstve  vedúce k fyzickej likvidácii skoro celého európskeho židovstva.

Na záver musím  vysloviť svoje poďakovanie  redaktorkám – paniam Mirjam Gálovej,  Nadi Lambertovej a vedúcej našej skupiny Kataríne Grünmannovej za ich prístup, za ich čas, námahu, ktoré venovali tomu, že to dielo uzrelo svetlo sveta. Ďakujeme tiež predstavenstvu ŽNO Košice, menovite Dr. Sitárovi za finančný príspevok.

Naše poďakovanie patrí hlavne pánovi Mgr. Ladislavovi Tkáčikovi, PhD. za grafický návrh knihy a jej sadzbu. Zaujímavý formát knihy, vety, ktoré naňho pri čítaní najviac zapôsobili a zdôraznil ich na okraji strany, celkové grafické spracovanie našlo veľmi pozitívny ohlas jednak u nás samotných a tiež u čitateľov, ktorým sa táto kniha už do rúk dostala. 

Vyslovujeme vďaku aj pánu Prof. PhDr. Júliusovi. Rybákovi st., za jazykovú korektúru. Bola to práca, ktorá si vyžadovala jeho čas a trpezlivosť.

Vydavateľovi knihy pánovi Ing. arch. Júliusovi Rybákovi, ml. z vydavateľstva G-ATELIER, patrí naša mimoriadna vďaka. Nesmierne si ceníme jeho prístup jednak ku knihe, no predovšetkým k nám.

Kniha nemá ambíciu stať sa bestsellerom. Chce iba podať svedectvo o nás a dobe, v ktorej sme žili a žijeme, chce ukázať, že Svetová organizácia Ukrývaných detí nevznikla samoúčelne, ale bola založená aj preto, aby sme sa lepšie poznali, pochopili, prekonali bolesť nad stratou našich blízkych, vysporiadali sa s našim osobným utrpením a našli vlastnú cestu v živote.

Kniha je zakončená vetou z listu Jossiho Steinera:  ...chcem veriť, že ukrývané deti boli len raz v histórii  ľudstva a viacej nebudú....
Tomu chceme veriť aj my všetci.


V Košiciach 17. 10. 2013                                                                             Eva Bäckerová

Žili tu s nami v Gelnici

Pod týmto názvom sa v Gelnici dňa 22. mája 2014  uskutočnila pietna spomienka na tragédiu gelnických Židov .   Pred 75-mi rokmi sa v mestečku na Dolnom Spiši udiala -  v tom čase na Slovensku ojedinelá udalosť: miestna synagóga bola vypálená. Ten smutný deň - 6. máj 1939 čiastočne zdecimoval počtom nie veľkú židovskú komunitu. Všetko ostatné už prebiehalo v súlade s protižidovskými nariadeniami Slovenskej vlády  rokov 1939 – 1942  a nariadenia č. 198/1941 Sl. z. O právnom postavení židov  známeho  ako Židovský kódex tak, ako sa to dialo so Židmi na  celom Slovensku. Od marca 1942 do konca októbra 1942 z Gelnice, toho malebného mestečka s bohatou históriou, ležiacom v prekrásnom údolí rieky Hnilec, boli čítaj viac

 

15.výročie vzniku

19. mája 2013 sa jedenásť členov skupiny The Hidden Child Košice zúčastnilo slávnostnej schôdze v Bratislave pri príležitosti 15.výročia vzniku celoslovenskej organizácie The Hidden Child. Podujatie sa konalo v konferenčnej sále hotela Tatra. Pozostávalo z dvoch častí: slávnostnej a pracovnej. Moderátorom bol Ivan Pasternak, ktorý v úvode privítal hostí: konzula štátu Izrael p.Ziva Barak Bilaus s tajomníčkou, bratislavského rabína p. Barucha Mayersa, zakladajúcu členku česko-slovenskej organizácie Hidden Child z Prahy p.Evu Benešovú, podpredsedníčku českej organizácie Hidden Child p. Evu Neradovú, riaditeľa Múzea židovskej kultúry SNM prof. Pavla Mešťana,čestného predsedu ÚZ ŽNO na Slovensku prof. Pavla Traubnera, predsedu čítaj viac

 

Vzácny hosť v skupine The Hidden Child Košice - p. PhDr. Ružena Kormošová, PhD.

Dlho očakávanú prednášku a besedu s p. Dr. Ruženou Kormošovou , profesorkou Gymnázia na Školskej ulici v Spišskej Novej Vsi sme nazvali „ Po stopách pamäti“. A hneď na úvod treba povedať, že to čakanie stálo za to ! Pani profesorka prišla aj s dvomi svojimi žiačkami, aby nám porozprávala o pátraní po osudoch židov zo Spišskej Novej Vsi počas holokaustu, ktorému sa ako profesorka histórie na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi venuje spolu so svojimi študentmi už dlhšiu dobu. Ako sa ukázalo, jej záber je ešte omnoho širší. V perfektnej počítačovej prezentácii nás prednášateľka oboznámila so svojou rozsiahlou činnosťou, ktorá na začiatku zahrňovala hlavne osudy židov v Spišskej Novej Vsi počas čítaj viac

 

10. Tevet – Deň spomienok, solidarity a spoločného kaddiša v Košiciach

(23. 12. 2012) Už po desiatykrát sme si toho roku pripomenuli dve smútočné udalosti v histórii židovstva. Prvá udalosť sa viaže k blokáde mesta Jeruzalem, jeho dobytia, zbúrania 1. Chrámu a odvlečenia ľudu do babylonského zajatia v rokoch 586 – 589 p.n.l.  Na pamiatku tejto udalosti určili mudrci pôst na 10. deň mesiaca Tevet. Druhá udalosť sa viaže k dobe, ktorú si už aj my pamätáme, k rokom 2. svetovej vojny a holokaustu. „Náš národ vypil veľkú horkú čašu toho utrpenia“ – to boli slová  pána Jossiho Steinera, rabína v Košiciach, ktorý túto tradíciu k nám priniesol. Počas holokaustu zahynulo skoro celé európske židovstvo – asi 6 miliónov Židov.  Po skončení vojny židovský národ chcel  čítaj viac

 

Nekrológ za prvým predsedom skupiny THC Košice.

V sobotu 11.augusta 2012 nás vo veku nedožitých 81 rokov navždy opustil zakladateľ skupiny THC Košice a náš prvý predseda Doc. Ing. Ondrej Filo, CSc. Vyštudoval Vysokú školu chemicko-technologického inžinierstva v Prahe, odbor palivá.  Po skončení školy nastúpil do Plynární Košice, po krátkom čase  sa jeho hlavným profesijným pôsobiskom stala  Hutnícka fakulta  Technickej Univerzity  v Košiciach, kde pôsobil na Katedre pecí, Katedre chémie a Katedre analytickej chémie až do odchodu do dôchodku. Titul kandidáta vied v odbore „Analytická chémia“ obhájil na VŠB v Ostrave.  Docentúru získal na Hutníckej fakulte TU. Po roku 1989 sa tematika židovských zážitkov počas  čítaj viac

 

Trenčianske Teplice 2012

Skupina THC Košice organizuje už niekoľko rokov pre svojich členov liečebný pobyt   v slovenských kúpeľoch.V tomto roku sme sa rozhodli pre Trenčianske Teplice v dňoch   24.06.2012 – 01.07.2012.Voľba kúpeľov a termínu neboli náhodné. Okrem liečenia sme sa  totiž    zúčastnili stretnutia našich súvercov, ktorí pochádzajú hlavne z Košíc a v súčasnosti žijú   v zahraničí.                 Počas úvodného večera som dostala možnosť predstaviť organizáciu Ukrývané dieťa    Slovensko so zameraním sa na košickú skupinu.V krátkosti som ich oboznámila s takmer dvadsať   ročnou činnosťou našej skupiny, jej hlavným poslaním a čítaj viac

 

V Košiciach sme čítali mená. Pietny akt čítania mien obetí holokaustu z Košíc s názvom „Každý človek má svoje meno“

sa konal 29. mája 2011 v synagóge na Puškinovej ulici v Košiciach pod záštitou Židovskej náboženskej obce a v spolupráci so združením ESTER. Hlavným usporiadateľom bola organizácia THC – Ukrývané dieťa , skupina Košice. Pietny akt uviedla hudba:  skladbu pre husle a klavír  Jozefa Achrona  Hebrejské melódie zahrali  študentky Terézia Šofránková a Martina Kudlovská. Nasledovala  báseň maďarského  básnika židovského pôvodu Miklóša Radnótyho,ktorú predniesla členka THC Traute Jakubčiaková.  Báseň  napísal autor počas núteného nasadenia v Pracovnom prápore. Bol zavraždený na Pochode smrti 31.10.1944 pri Gyóri, kde ho našli v masovom hrobe. Vo vrecku čítaj viac

 

10. Tevet – Deň spomienok a solidarity ( 5. január 2012)

Tak ako po minulé roky, tak aj tento sme si pripomenuli desiaty deň mesiaca Tevet, ktorý bol v židovskom kalendári určený ako spomienkový deň. Tento zvyk k nám doniesol a u nás udomácnil náš posledný rabín Jossi Steiner. V tento deň si pripomíname dve udalosti, ktoré hlboko zasiahli do života židovského národa. Prvá udalosť sa viaže na rok 588 pred našim letopočtom. Vtedy začala blokáda mesta Jeruzalem, ktorá trvala viac ako 2 roky,  skončila zničením Prvého Chrámu a odvlečením národa do babylonského zajatia. Na pamiatku tohto dňa ešte v časoch našich prorokov bol 10 deň mesiaca Tevet určený ako deň pôstu- Tzom haasiri – pôst desiateho.  Okrem toho na tento deň pripadá aj  smutná  spomienka na zničenie čítaj viac

 

Stručná správa o činnosti organizácie The Hidden Child Slovensko, skupina Košice za obdobie od mája 2008 do apríla 2010

Naše stanovy THC nám prikazujú: „vytvárať podmienky na zvýšenie spoločenskej aktivity  jej členov, ich vzájomná pomoc, pestovanie židovských tradícií, boj proti rasizmu a šovinizmu, vyhľadávanie  záchrancov a ich potomkov, dokumentácia osudov jej členov a záchrancov, spolupráca s inými organizáciami podobného zamerania“. Zvýšenie spoločenskej aktivity Stretávame sa každú prvú stredu v mesiaci, kde riešime bežné problémy našej činnosti, blahoželáme jubilantom v  danom mesiaci k narodeninám, plánujeme naše budúce a  hodnotíme minulé akcie, rozprávame  o  zážitkoch , spojených s našimi aktivitami v rámci THC, a aj o aktuálnej publicistike v čítaj viac

 

KAJÚCNE BOHOSLUŽBY ZA OBETE HOLOKAUSTU

Kresťanské modlitebné spoločenstvo LýDIA z Michaloviec uskutočnilo dňa 26.septembra 2009 kajúcne bohoslužby za obete holokaustu v súčinnosti s Cirkvou bratskou, na ktorej sa zúčastnili aj členovia našej obce pochádzajúci z Michaloviec a JUDr.Bäckerová. Členovia spoločnosti LÝDIA v roku 2008 sa zúčastnili konferencie v Jeruzaleme, kde navštívili aj múzeum holokaustu  JAD VAŠEM, čo bolo zrejme aj inšpiráciou pre uskutočnenie  kajúcnych bohoslužieb. Prosbami o odpustenie za dvetisíc rokov kresťanského antisemitizmu sa vyznačovala liturgia týchto bohoslužieb. Modlili sa za: - tragédiu počas stredovekých križiackych výprav, ktorí v stredoveku zaživa upaľovali Židov v jeruzalemskej synagóge, pretože si mysleli, že tak pomstia Kristovu smrť - za utrpenie Židov v čítaj viac

 

Septembrové stretnutie v našej krásnej synagóge na Puškinovej ulici

The Hidden Child – skupina  Košice    v spolupráci  so Židovskou  náboženskou obcou v Košiciach usporiadali dňa 10.septembra 2009 o 16.00 hod. pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia  “Spomienkové stretnutie” v reštaurovanej synagóge na Puškinovej ulici. Hlavným zámerom podujatia   bolo pripomenúť verejnosti okolnosti, predchádzajúce a súvisiace   s prijatím Židovského kódexu  v  r. 1941 a najmä jeho následkov, ktoré fakticky znamenali začiatok holokaustu na Slovensku. Okrem toho sme chceli predstaviť obyvateľom Košíc    architektonický   klenot – rekonštruovanú a funkčnú krásnu synagogu  na  Puškinovej čítaj viac

 

Stretnutie študentov so záchrancami

V pamätný deň 25. marca 2009, v deň,  kedy uplynulo 67 rokov od prvého transportu 1000 židovských dievčat vo veku 16 – 30 rokov z Popradu, usporiadala košická skupina The Hidden Child v košickej synagóge na Zvonárskej ulici už po druhý raz „Stretnutie študentov so záchrancami“ . Stretnutia sa zúčastnili traja potomkovia záchrancov, žiaci a študenti z  8 košických gymnázií a stredných škôl v počte 105, 7 učitelia a profesori,  a samozrejme členovia  našej skupiny THC.             Stretnutie moderovala naša členka profesorka Katka Grünmannová.  V úvode privítala študentov, profesorov, a hlavne záchrancov : dôstojného pána Jozefa Mašleja, čítaj viac

 

Ravensbrück a mládež z Giraltoviec

Pri vyslovení  názvu Ravensbrück mnohým ešte aj dnes, po viac ako šesťdesiatich rokoch behá mráz po chrbte. Veď koľko utrpenia, žiaľu a smrti sa za týmto názvom ukrýva. V rokoch 1939 až 1945 brány toho koncentračného tábora prekročilo viac ako 90 tisíc ľudí: žien, detí a  mužov, aby tam v neľudských podmienkach pracovali, trpeli, hladovali, mrzli, postihnutí chorobami, podrobovaní lekárskym experimentom boli bití a  mučení a aby tam nakoniec umierali. Prežilo ich málo. Jednou z nich bola aj antifašistka Dr. Hildegard Hansche. Ako členka SPD, aktivistka mierového hnutia a povolaním učiteľka odkázala svoj majetok na založenie nadácie, ktorá nesie jej meno . Celý svoj život zasvätila tolerancii, ľudskosti a snahe o svet bez vojen, čítaj viac

 

Vážené dámy a páni,

Vážené dámy a páni, 9. septembra 1941 prijala vláda Slovenskej republiky nariadenie č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, pre ktoré sa vžilo pomenovanie „Židovský kódex“. Včera sme si pripomenuli 68. Výročie tejto udalosti.  Je mi cťou, že môžem dnes na tomto mieste povedať pár slov k otázke prijatia Židovského kódexu a jeho povahe. Na úvod mi dovoľte, aby  som sa zaoberal genézou kódexu, teda tomu, čo predchádzalo jeho prijatiu a tak načrtol jeho postavenie v histórii holokaustu na Slovensku, keďže aj dnes vidíme, že toto postavenie sa nie vždy správne interpretuje. Otázka znie, kde stojí Židovský kódex z hľadiska vývoja protižidovskej legislatívy a protižidovských opatrení. Bola táto norma začiatkom čítaj viac

 

Návšteva členov THC Košice vo Varšave

V súlade s programom návštev niektorých významných miest utrpenia a smrti obeti holocaustu, na ktorých sme azda i my mali skončiť svoju pozemskú púť, navštívili sme – členovia THC Košice- Varšavu z príležitosti 65.výročia Povstania vo varšavskom gete. Skontaktovali sme sa aj s zástupkyňami združenia Stowarzyszenie "Dzieci Holocaustu", ktoré ma v Poľsku okolo 800 členov. Osudy ich členov, program, ciele a formy činnosti sú s našimi takmer totožné. Pomohli nám zorganizovať prehliadku miesta bývalej hrôzy, čo bolo pre nás nás príležitosťou pre pietu a zamyslenie.     Hlavným cieľom našej návštevy boli miesta, kde stálo niekedy varšavské geto. Pri vstupe do bývalého geta stojí čítaj viac

 

Ravensbrück a mládež z Giraltoviec

Pri vyslovení  názvu Ravensbrück mnohým ešte aj dnes, po viac ako šesťdesiatich rokoch behá mráz po chrbte. Veď koľko utrpenia, žiaľu a smrti sa za týmto názvom ukrýva. V rokoch 1939 až 1945 brány toho koncentračného tábora prekročilo viac ako 90 tisíc ľudí: žien, detí a  mužov, aby tam v neľudských podmienkach pracovali, trpeli, hladovali, mrzli, postihnutí chorobami, podrobovaní lekárskym experimentom boli bití a  mučení a aby tam nakoniec umierali. Prežilo ich málo. Jednou z nich bola aj antifašistka Dr. Hildegard Hansche. Ako členka SPD, aktivistka mierového hnutia a povolaním učiteľka odkázala svoj majetok na založenie nadácie, ktorá nesie jej meno . Celý svoj život zasvätila tolerancii, ľudskosti a snahe o svet bez vojen, čítaj viac

 

15 rokov THE HIDDEN CHILD v Košiciach

Na jar roku 1993 sa zišli v Košiciach  prví členovia tejto svetovej organizácie, aby založili slovenskú časť Československej organizácie THE HIDDEN CHILD  /ďalej iba THC/. Bolo ich päť- štyria z Košíc a jedna z Bratislavy. O  organizácii  THC sa dozvedeli z časopisu Roš Chodeš, ktorý vyzval všetkých tých židov, ktorí holokaust prežili ako deti v rôznych úkrytoch statočných nežidovských občanov, aby prišli a zorganizovali sa.  V Prahe sa stretli prvýkrát v novembri 1992 a bolo to v tom istom roku, keď vznikla celosvetová organizácia THC so sídlom v New Yorku. Hlavné úlohy organizácie sú tieto: dokumentovanie našich vlastných osudov počas holokaustu, vyhľadávanie záchrancov, t.j. tých nežidov, čítaj viac