Prihlasovacia zóna

Nachádzate sa:   

 

História

Dejiny židovstva v Košiciach sú neoddeliteľnou súčasťou dejín mesta. Po dlhoročných snahách o legalizáciu postavenia židov bol v roku 1840 prijatý zákon, ktorý povolil usadzovanie sa židov v slobodných kráľovských mestách. Od roku 1841 sa postupne v meste usadzovali židovské rodiny, ktorí tu legálne žili, pracovali a tvorili. Rast tejto populácie bol výsledkom predovšetkým imigrácie a židovská komunita už v roku 1842 začala vytvárať svoje základné inštitúcie ako je modlitebňa a cintorín. Postupne ortodoxná komunita budovala všetky potrebné inštitúcie k náboženskému životu ako je synagóga, židovská škola, rituálna kúpeľ, rituálna kuchyňa, úrady ako aj voľbu rabína a ostatných náboženských činiteľov. Židia sa zapájali aj do spoločenského života v meste a stávali sa postupne členmi a funkcionármi v každom význačnejšom spolku. Židovstvo prešlo takým vývojom, ktorý zmenil ich právne postavenie, profesionálnu štruktúru aj kultúrne zvyky. Stali sa integračnou súčasťou vývoja dejín mesta Košice. Zásluhou židovskej komunity vzniklo v meste niekoľko synagóg a iných stavieb, ktoré sa využívali na náboženské a kultúrno - spoločenské účely až do tragických udalostí štyridsiatych rokov 20. storočia.

 

Najtragickejšie obdobie židovských dejín postihlo aj Košice a to v období od 16. mája do 5. júna 1944, kedy v štyroch transportoch boli odvlečení v nákladných vagónoch do Oswienčina a iných koncentračných táborov všetci príslušníci židovskej komunity mesta a odkiaľ sa po vojne už nikdy nevrátilo okolo 12 000 židovských obyvateľov. Takto prišlo mesto prakticky o celú židovskú komunitu.

 

Po II. svet. vojne a v období totalitného komunistického režimu došlo k výraznému úpadku náboženského života v Košiciach. Niektoré synagógy a iné budovy boli využívané štátom na iné účely ako pôvodne a boli časom totálne zdevastované. Nastal takmer úplný útlm náboženského vzdelávania, kultúrneho, spoločenského a náboženského života.

 

Po zmene režimu v roku 1990 nastala určitá renesancia židovského života v Košiciach. Mnohí ľudia sa začali hlásiť k svojim predkom, hľadali svoje korene a stávali sa členmi našej obce. Prevažne stredná generácia, ktorá nemala absolútne možnosť poznať židovské tradície sa začala o nich zaujímať, začala sa stretávať v priestoroch obce a spoznávať zvyky a tradície nášho náboženstva.

 

Po roku 1990 sa obnovilo vedenie ŽNO v Košiciach, do vedenia sa dostali mladší ľudia, ktorí majú záujem pokračovať v tradíciách našich predkov.

 

 

Stručný prehľad histórie

1492   Jacobus Mendel prišiel do Košíc ako perfekt z poverenia kráľa Vladislava II. vyberať dane
1524   24. marca kráľ Ľudovít II. písomne oznamuje košickému magistrátu, že vedením mincovne v Košiciach poveril Žida Izáka.
1606   Eleazaurus, dvorný lekár poľského kráľa Zigmunda III. príde do Košíc liečiť knieža Istvána Bocskayho.
1616   Žid Riberial - lekár kniežaťa Gábora Bethlena - býva v Košiciach.
1765   1. marca sa Mestská rada uzniesla, že Židia nemôžu bývať v Košiciach a nemôžu prenocovať ani jednu noc v dome mešťanov. Pred uzatváraním mestskej brány musia opustiť mesto. Ubytovaní môžu byť jedine v hostinci Zöldfa - Zelený strom za mestskými hradbami.
1784   Furman Majer Izrael dostane oprávnenie na prepravu poštových zásielok. Býva na predmestí, v Hofstadte.
1814   Róthova vdova prenajíma od mesta priestory na Zvonárskej ulici, otvára a prevádzkuje kóšer hostinec. Jej syn študoval na univerzite v Padove a stane sa prvým košickým lekárom židovského pôvodu.
1817   Na území košickej farnosti žilo 11 963 občanov, z toho 10 435 rimsko-katolíkov, 948 evanjelikov a 6 židov.
1840   Podľa uznesenia parlamentu na základe zákona čl. XXIX, §1 je mestský magistrát povinný dať povolenie na usadenie aj židovským občanom.
1840   Uznesením č. 3758 zo dňa 6. augusta klenotník Jakub Burger ako prvý Žid dostane povolenie usídliť sa v Košiciach.
1842   Mesto poskytne pozemok na židovský cintorín.
1844   Židia podajú žiadosť a dostanú povolenie na výstavbu modlitebne.
1844   Veľkoobchodníci s vínom Izrael Moskovics a Herman Horovitz založia centrum na export tokajského vína. Syn Hermana Horovitza študoval na akadémii vo Viedni a stal sa jedným z najvýznamnejších maliarov portrétov v druhej polovici 19. storočia.
1848   Židovská náboženská obec po prvýkrát volí rabína.
1848   Košickí Židia sa aktívne zapoja do revolúcie ako dobrovoľníci.
1852   Aj Židia sa môžu stať členmi Košickej priemyselnej a obchodnej komory.
1858   Dr. Knopfler otvorí prvú židovskú advokátsku kanceláriu.
1865   Manó Kulka z poverenia bratov Khonovcov založí prvú košickú továreň na výrobu likéru. Neskoršie továreň preberie Hugó Schönherz a spravuje ju, až kým na základe II. Židovského zákona musí továreň opustiť.
1866   Postavia prvú košickú synagógu na terajšej Moyzesovej ulici.
1868   Otvoria prvú židovskú školu.
1880   Do vedenia Košickej priemyselnej a obchodnej komory sa dostane prvý Žid, Filip Bródy.
1883   Na Zvonárskej ulici postavia prvú ortodoxnú synagógu.
1885   Otvoria nový židovský cintorín vedľa verejného cintorína, kde okolo roku 1900 postavia pohrebnú kaplnku.
1893   Založia "Spoločenský kruh" (Társaskör) a Židovské kasíno.
1910   Postavia palác Židovského kasína.
1910   Prestavajú a rozšíria prvú košickú synagógu. Počet židovských občanov v Košiciach dosiahol 7000.
1921   Založia Spolok sociálnej pomoci Židov na Slovensku pre vojnové siroty so sídlom v Košiciach.
1926/27   Postavia školu na terajšej Tajovského ulici.
1926/27   Postavia ortodoxnú synagógu a školu na terajšej Puškinovej ulici.
1926/27   Postavia novú synagógu na terajšej Moyzesovej ulici pre neológov.
1931   V Nemecku vznikne ultrapravica - tzv. Harzburgský front.
1933   Hitler pred generálmi prednesie svoj program. V Nemecku začnú prenasledovať Židov.
1936   V Nemecku vydajú tzv. Norimbergské zákony, na základe ktorých zbavia Židov občianskych práv.
1938   Hitler preberá vedenie v armáde.
1938   Nemecké vojská obsadia Sudety.
1938   2. novembra na základe I. Viedenskej arbitráže Maďarsko dostane Južné Slovensko a Zakarpatsko. 11. novembra na čele s Horthym maďarské vojská prevezmú správu v Košiciach.
1938   8-14. novembra "Kristallwoche" - pogrom proti Židom v Nemecku.
1938   V Maďarsku prijali I. Židovský zákon.
1939   14. marca Tiso vyhlási vznik Slovenského štátu.
1939   1. septembra na rozkaz Hitlera útok na Poľsko.
1939   Židovskí utečenci z Poľska a Slovenska hľadajú cestu záchrany cez Košice.
1939   Okrem Židovskej náboženskej obce zrušia všetky židovské spolky v Košiciach a vyvlastnia ich majetky.
1939   V Maďarsku prijali II. židovský zákon.
1941   Schvaľujú III. židovský rasistický zákon podľa vzoru tzv. Norimbergského zákona.
1944   19. marca nemecké vojská obsadia celé Maďarsko a začne sa deportácia Židov. Povinnosť nosenia žltej hviezdy.
1944   Židia z celej Turniansko-Abovskej župy v počte asi 3-4 tisíc sú deportovaní do Košíc. Slovenskí Židia sa vracajú naspäť do hôr.
1944   Na základe príkazu, vydaného 25. apríla, sú Židia z územia mesta povinní hlásiť sa do 48 hodín v tehelni na okraji mesta, kde sa v malom, preplnenom priestore nachádza asi 14 000 ľudí.
1944   1. mája založia v meste getto, 13. mája ho zrušia.
1944   15. mája sa začne deportácia - odvoz I. transportu v nákladných vagónoch do koncentračných táborov, 19. mája - II. transport, 25. mája - III. transport, 2. júna - IV. transportom ukončili odvlečenie obyvateľov do Osvienčima a Buchenwaldu - do koncentračných táborov smrti.

 

Na základe príkazu, vydaného 25. apríla 1944, sa Židia z územia mesta museli povinne hlásiť do 48 hodín v tehelni na okraji mesta. V malom, preplnenom priestore bolo asi 14 tisíc ľudí.

 

1. mája založili v meste ghetto, 13. mája ho zrušili.
15. mája sa začala deportácia - odvoz I. transportu do koncentračných táborov,
19. mája - II. transport,
25. mája - III. transport,
2. júna - IV. transportom ukončili odvlečenie obyvateľov do Oswienčimu a Buchenwaldu - do koncentračných táborov smrti.

 

V Košiciach žilo v roku 1938 až 11 420 obyvateľov židovského pôvodu. Holokaust neprežilo asi 10 tisíc. Z nášho mesta a jeho okolia odišli štyri transporty, v ktorých bolo asi 15 tisíc ľudí. Celkovo prešlo cez Košice 137 vlakov smrti.

 

V roku 2002 sa Košice pripojili k iniciatíve tzv. ukrývaných detí, ktoré prežili holokaust. Svetová organizácia vznikla v roku 1992 v New Yorku, vzápätí aj československá organizácia, do ktorej sa prihlásili aj Košičania. Doteraz sa podarilo zostaviť zoznam 4500 mien obetí. V spomienkovom programe v Dome umenia sa čítal zoznam asi 2000 obetí holokaustu z nášho mesta. Ďalším hľadaním by sa mal ešte rozšíriť. Myšlienkou je prečítať aspoň meno každej obete, ktorej sa aspoň takýmto spôsobom vytvorí symbolický hrob.

Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 sa k Židovskej náboženskej obci v Košiciach prihlásilo 406 občanov. (Z. Bobríková)